Zmeny pri vysielaní zamestnancov po 18.6.2016

Autor: Radovan Ihnát | 20.6.2016 o 7:15 | Karma článku: 3,77 | Prečítané:  1625x

Nová pracovno-právna legislatíva skomplikuje život slovenským aj zahraničným zamestnávateľom. Po 18. júni 2016 je potrebné pripraviť sa na nové povinnosti.

Sobota, 18. jún nebýva štandardným dátumom účinnosti novej legislatívy. Ale tento rok bol výnimkou, keďže práve k tomuto dňu uplynula lehota na implementáciu Smernice EÚ. Svoju účinnosť teda začal zákon o medzinárodnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov, pričom novelizované boli aj iné zákony, najmä zákonník práce a zákon o nelegálnom zamestnávaní.

A niektoré zmeny, ktoré nová legislatíva priniesla sú naozaj zásadného charakteru. V pondelok, 20. júna, kedy sa reálne začne zákon uplatňovať, je potrebné aby slovenské spoločnosti mali nastavené nové dokumenty a nové procesy.

1. Pracovná cesta vs vyslanie

Novela zákonníka práce zadefinovala nový legislatívny pojem – VYSLANIE ZAMESTNANCA.

Pred 18.6.2016 mohli slovenské spoločnosti vyslať zamestnanca do zahraničia buď vo forme zahraničnej pracovnej cesty (kedy vykonával aktivity podľa inštrukcií vysielajucej spoločnosti, pre jej benefit a na jej riziko) alebo vo forme dočasného pridelenia do iného štátu EÚ (kedy vykonával aktivity podľa inštrukcií užívateľskej spoločnosti, pre jej benefit a na jej riziko).

Pravidlá boli pomerne jasné, aj keď nie dostatočné, napríklad zákonník práce nepredpokladal dočasné pridelenie zamestnanca k zamestnávateľovi mimo EÚ a príslušný režim cestovných náhrad (to ale nebude jasné ani po novele).

Od 18.6. ale zamestnávateľ musí rozlišovať, či zamestnanca do zahraničia posiela na pracovnú cestu alebo na vyslanie. V čom je rozdiel sa pokúsil vysvetliť Národný inšpektorát práce:

“Pri rozlíšení medzi zahraničnou pracovnou cestou a vyslaním je rozlišujúcim prvkom skutočnosť, že v prípade vyslania ide o cezhraničné poskytovanie služieb zamestnávateľom prostredníctvom jeho zamestnancov v prospech prijímateľa služby. V prípade zahraničnej pracovnej cesty sa nejedná o cezhraničné poskytovanie služieb, teda zamestnanec vykonáva prácu v prospech svojho zamestnávateľa, ale spravidla nie v prospech tretej osoby (napr. zamestnanec sa zúčastňuje obchodného rokovania, školenia, t.j. svojou činnosťou nekonkuruje zamestnancom na území iného štátu). Rozdielnym je aj inštitút súhlasu zamestnanca, kde vyslanie zamestnanca je podmienené jeho súhlasom, resp. dohodou o vyslaní, zatiaľ čo inštitút pracovnej  cesty umožňuje vyslať zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu aj bez jeho súhlasu.”

Veľmi v skratke, ak ste doteraz posielali zamestnanca do zahraničia aby tam poskytoval služby v mene slovenskej spoločnosti a tento zamestnanec mal zahraničné pracovné cesty definované priamo v pracovnej zmluve, jednoducho ste mu dali príkaz na pracovnú cestu a nepotrebovali ste jeho súhlas. Od pondelka už musíte tohto zamestnanca vyslať do zahraničia vo forme vyslania a pred jeho odchodom do zahraničia s ním spísať vysielací list.

Máte už pripravený vzor vysielacieho listu a procesy na vysielanie zamestnancov?

2. Nahlasovanie zahraničných zamestnancov vysielaných na Slovensko

Nový zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov dáva zahraničným zamestnávateľom (usadeným v krajinách EÚ), ktorí vysielajú zamestnancov na Slovensko (aj na pracovné cesty za účelom poskytovania služieb) nové povinnosti. Národnému Inšpektorátu práce musia ešte pred začatím vyslania poskytnúť stanovené údaje o spoločnosti a o každom vyslanom zamestnancovi ako aj o mieste a dobe vyslania zamestnancov a type poskytovanej služby. Okrem toho musí zahraničný zamestnávateľ určiť kontaktnú osobu a jej slovenskú adresu na účely doručovania písomnosti. A zároveň na mieste výkonu práce musí viesť a na požiadanie Inšpektorátu práce predložiť pracovné zmluvy, evidenciu pracovného času a doklady o vyplatenej mzde vyslaných zamestnancov.  

Čiže v skratke, každá spoločnosť so sídlom v EÚ, ktorá vyšle zamestnanca na územie SR, má povinnosť ešte pred začiatkom tohto vyslania nahlásiť tohto zamestnanca Národnému inšpektorátu práce a to buď písomne alebo elektronicky. Zákon pritom nedefinuje žiadnu minimálnu dobu vyslania pre účely tohto reportovania, teda vzťahuje sa aj na krátkodobé pracovné cesty za účelom poskytovania služieb. Ak to bude spoločnosť v rámci skupiny, je možné že práve slovenské spoločnosti budú uvádzané ako kontaktné osoby v súvislosti so zahraničnými vysielanými zamestnancami.

A pýtate sa ako bude Národný inšpektorát práce sankcionovať zahraničné spoločnosti za nesplnenie slovenskej legislatívy? Tento zákon, implementujúci Smernicu EÚ, zavádza pravidlá pre cezhraničnú spoluprácu a vymáhanie sankcií za nesplnenie príslušných povinností.

3. Čo s tým? A kde to môže skončiť?

Uvidíme čoskoro, ako sa Národný Inšpektorát práce ujme svojich nových povinností a kompetencií. A ako pristúpi k sankciám za nesplnenie povinností. V každom prípade čo by slovenské spoločnosti mali čo najskôr zabezpečiť je:

· Nastaviť pravidlá pre rozlišovanie medzi zahraničnými pracovnými cestami a vysielaniami zamestnancov do zahraničia;

· Nastaviť pravidlá, procesy a dokumentáciu pre vysielanie zamestnancov do zahraničia;

- Zistiť si aké nové nahlasovacie pravidlá sú slovenské spoločnosti plniť v iných krajinách EÚ, do ktorých vysielajú zamestnancov

· Informovať zahraničných obchodných partnerov a spoločnosti v skupine o nových reportovacích povinnostiach pre zahraničné spoločnosti v SR.

Ale možno to nebude len Národný Inšpektorát práce, ktorý údaje o cezhraničnom pohybe zamestnancov môže využiť. Keď bude každý zahraničný zamestnanec vyslaný na Slovensko nahlasovaný Inšpektorátu práce,  čo bráni Sociálnej poisťovni skontrolovať či má platný certifikát A1? A čo bráni daňovému úradu napočítať si počet dní, ktoré na Slovensku strávili zamestnanci zahraničnej spoločnosti (napr. pre účely stálej prevádzkarne alebo ekonomického zamestnávania)? Raz, keď budú údaje v systéme, otvárajú sa pre príslušné inštitúcie nové možnosti ako odhaľovať porušenia aj v oblastiach sociálneho poistenia alebo daní. Možno dnes ešte nie je technicky možné zdieľať údaje medzi Inšpektorátom práce a inými inštitúciami. Ale napr. daňové záležitosti budú otvorené ešte takmer 11 rokov. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?