Zdaňovanie Slovákov žijúcich v Rakúsku

Autor: Radovan Ihnát | 29.3.2016 o 12:08 | Karma článku: 4,07 | Prečítané:  1445x

Špecifickou skupinou daňovníkov sú Slováci, ktorí sa usadili v pohraničných oblastiach v Rakúsku či Maďarsku. Toto rozhodnutie však so sebou prináša aj dopady v oblasti daní. Sú si nových možností ale aj povinností vedomí? 

Marec a s ním aj povinnosť podávať daňové priznania práve vrcholí. Firmy, podnikatelia, zamestnanci, všetci títo musia riešiť ako čo najefektívnejšie, ale v súlade so zákonom, optimalizovať svoje daňové zaťaženie.

Ale je tu aj jedna špecifická skupina. Mnohí Slováci sa v posledných rokoch presunuli do blízkeho pohraničia, odkiaľ denne dochádzajú pracovať pre slovenských zamestnávateľov. A mnohí z nich si neuvedomujú, že presťahovaním do Rakúska či Maďarska im vznikli aj potenciálne nové daňové povinnosti, ale aj možnosti daňovej optimalizácie.

Trochu legislatívy na úvod..

Ako prvú vec je nutné posúdiť daňovú rezidenciu. Podľa zákona o dani z príjmov “daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (tzv. daňovým nerezidentom) je aj fyzická osoba, ktorá hranice Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky.” Ak by aj títo Slováci boli považovaní za daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou (tzv. daňových rezidentov) podľa slovenského zákona (ak si na Slovensku ponechajú trvalý pobyt), zmluva medzi Rakúskom/Maďarskom a Slovenskom ich rezidenciu prisúdi krajine, kde majú (1) stály byt a (2) stredisko životných záujmov. V skratke, Slováci, ktorí sa presťahovali a reálne žijú v prihraničných oblastiach Rakúska či Maďarska sú veľmi pravdepodobne pre účely daní považovaní na Slovensku za daňových nerezidentov. Čo z tohto vyplýva pre ich zdaňovanie?

Odpoveď nájdeme opäť v zákone o dani z príjmov - “príjmom zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je aj príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky”.

Čo to znamená?

Zamestnanci žijúci v zahraničí a pracujúci na Slovensku, ako slovenskí daňoví nerezidenti, by mali na Slovensku zdaňovať iba príjem prislúchajúci ich pracovným dňom stráveným na území SR. Teda pre účely daní nie je podstatné, kto je ich zamestnávateľom, ale na území ktorého štátu pracujú. Ak teda takýto zamestnanec pracuje 100% pracovného času na území SR, aj jeho príjem je plne zdaniteľný na Slovensku. Ak však títo zamestnanci pracujú aj mimo územia SR, napríklad sú na pracovných cestách mimo SR alebo pracujú v režime home-office, príjem prislúchajúci „neslovenským“ pracovným dňom by sa na Slovensku zdaňovať nemal...

Takže ak napríklad na území Slovenska odpracovali iba 90% pracovných dní, na Slovensku majú zdaňovať len 90% príjmu zo zamestnania (pri 90% príjmu zdaňovaného na Slovensku má aj daňový nerezident právo uplatniť si slovenský daňový bonus na deti). Zoberme si ako príklad zamestnanca s ročným základom dane 50 000 eur. Na Slovensku zdaní iba 90% tohto príjmu/základu dane, t.j. 45 000 eur. Takže v prvom kroku – zdanení na Slovensku, ušetrí cca 1 040 eur.   

A čo v Rakúsku?

Nakoľko ide o rakúskeho daňového rezidenta, nasleduje zdanenie v krajine rezidencie, t.j. v Rakúsku, prípadne v Maďarsku. Podľa slovensko-rakúskej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia však zamestnanec vyjme príjem zdaniteľný na Slovensku zo zdanenia v Rakúsku, čiže hypoteticky by mal v Rakúsku dodaniť 10% príjmu, t.j. časť, ktorá nebola zdanená na Slovensku; V našom príklade 5 000 eur. Ak Váš rakúsky daňový poradca nájde odpočítateľné položky v tejto výške, prípadne položky znižujúce samotnú daň, finálna rakúska daň môže byť vo výške 0 eur. A odpočítateľných položiek a daňových kreditov má rakúska daňová legislatíva pomerne dosť... 

Takže možno stojí zato „investovať“ do dobrého daňového poradcu na Slovensku a v Rakúsku a (1) mať svoje dane v poriadku a nemusieť sa báť návštevy rakúskeho (či maďarského) daňového úradu a (2) popri tom aj ušetriť …

A že to za týždeň nestihnete? Nezabúdajme na možnosť predlžiť si lehotu na podanie daňového priznania až o 3 mesiace. To je dosť času vypočítať si, či sa predsa len neoplatí platiť dane správne…

ALE POZOR...

Ak je niekto daňový rezident v Rakúsku, okrem možnosti optimalizácie treba myslieť aj na menej chcené daňové implikácie. Za všetky spomeniem tú podľa mňa najviac rizikovú – DIVIENDY.

Tie sú na Slovensku oslobodené od dane (s určitými výnimkami, sú predmetom zdravotných odvodov). Ak ste však rakúsky daňový rezident, Vaše dividendy ste povinný zdaniť v Rakúsku sadzbou 25%!!! Kombinácia slovenských zdravotných odvodov a rakúskej daňovej rezidencie Vás v tomto prípade môže výjsť draho :-(

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?